Archív_Minútky
Pravá láska Ťa vždy pozýva zastaviť sa...
Ak "bežíme beh na dlhé trate" v domnení, že čím viac zvládneme, tým viac lásky rozdáme, veľmi sa mýlime. Láska sa pristaví, skloní a venuje sústredený čas. Je o kvalite, nie kvantite...
Ako vnímaš lásku Ty? Kedy si pocítil dotyk lásky? Kedy si vnímal, že si Ty naozaj "zahrial" lúčmi lásky? Čo Ti to hovorí do tvojich dní?
Nie je podstatné porozumieť druhým, podstatné je milovať ich, aj keď im nerozumieme.
Do dnes si pamätám, ako som sa raz sama v sebe rozčuľovala, to "toto jednoducho nepochopím, ako to môže urobiť." A zrazu mi to došlo... Nemusím rozumieť, pretože moje rozmýšľanie a celkové fungovanie je iné. Je možné, že nikdy nebudeme mať na vec rovnaký pohľad. Ale to podstatné je niečo úplne iné...
Čo je vzťahoch podstatné pre Teba? Čo Ti pomáha, aby si sa druhým približoval(a) napriek vašej rozdielnosti? Aká je Tvoja motivácia?
Pýcha nás robí umelými a pokora skutočnými.
Je to zaujímavý pohľad, dá sa o ňom dobre premýšľať. S jednou myšlienkou sa podelím ;-) Vždy, keď sa na niečo hrám, je to prejav mojej pýchy. A keď som sama sebou, som vlastne skutočná. A teda aj hlboko pokorná. Aký poklad a zázrak sa skrýva v tom obyčajnom "byť sám sebou"...
Ako pozeráš na pokoru a pýchu Ty? Kedy najčastejšie niečo "hráš?" Čo Ti naopak pomáha byť sám/sama sebou? Ako toto poznanie využiješ?
Veľký človek sa vie vždy znížiť.
Keď sa odrazíme od včerajšej úvahy, práve to "vedieť sa znížiť" je celkom dobrý testom, o čo vlastne ide. Človek, ktorý vie, že vie ;-) (čiže má sebavedomie), ale dáva to pocítiť iným nepríjemný spôsobom, inklinuje k nezdravej pýche. No, človek, ktorý svoje schopnosti a vedomosti zapojí v pokore a láske do služby iným, ten si ukladá pravý poklad pre večnosť.
Čo o sebe vieš, že vieš? :-) Ako využívaš svoje schopnosti a vedomosti? Kam ukladáš najväčšie bohatstvo? Čo s týmto uvedomením urobíš?
Zdravé sebavedomie má ďaleko od nezdravej pýchy.
Pozerať na seba očami prijatia a lásky a vidieť svoje silné stránky aj svoje slabé miesta je základ dobre žitého povolania. A práve z takéhoto postoja vychádza zdravé sebavedomie. Také, ktoré v pokore rozmnožuje talenty a v dôvere v Božiu silu odovzdáva slabosti.
Ako vnímaš sám seba Ty? Aké sú Tvoje talenty? Aké Tvoje slabé stránky? Ako s nimi nakladáš? Čo s týmto uvedomením urobíš?
Si jedinečný(á)! Nikto nikdy nebol rovnaký ako Ty.
Znie to dobre. Pravdou ale je, že v mnohých našich pohľadoch často nie sme sami so sebou spokojní. Dokonca, v tých najextrémnejších prípadoch, to berieme ako "prekliatie." Máme tendenciu sa porovnávať, byť nespokojní aj s tým, čo nevieme zmeniť... Ako by to asi vyzeralo, keby sme si svoju jedinečnosť naplno uvedomovali a brali ju ako dar?
Čo táto myšlienka hovorí Tebe? Čo cítiš, keď si ju pripúšťaš? Čo by muselo byť inak, aby si prijal svoju jedinečnosť ako dar? Ako na to pôjdeš, aby si to dostal(a) do reality?
Môžeš ísť na kraj sveta a neobjavíš toľko, ako keď sa "ponoríš" do svojho vnútra.
Aj mňa lákajú diaľky...a vôbec to nie je zlé, svet ukrýva množstvo krás. No oveľa viac ma fascinuje múdrosť a krása ukrytá v srdci každého jedného z nás. Ak objavujeme poklady ukryté v našom srdci, život dostáva úplne iný zmysel a plnosť.
Aké krásy si už vo svojom srdci objavil(a)? Ako často sa vydávaš na "objavné cesty" do svojho vnútra? Čo sa vtedy mení? Ako by si mohol(a) z bohatstva Tvojho srdca získavať viac?
Skutočne slobodný si vtedy, keď si sám sebou.