Pravá sloboda byť sám sebou

Keď som hľadala inšipiráciu k dobrému sloganu, medzi "múdrymi myšlienkami" ma v spleti viacerých zaujala táto: "Len vtedy sme skutočne slobodní, keď sme sami sebou." Najskôr som si ju len zapísala medzi ostatných kandidátov, no potom mi blúdila pár dní mysľou, naberala stále jasnejšie kontúry, odhaľovala hlbšie pravdy. Byť slobodná... Krásna teória, túžobná predstava. Ale spája sa s niečím, čoho sa veľmi... Bojím? Hanbím? V čom som neistá a cítim sa trápne? Nevedela som to presne pomenovať a situačne sa to trochu líši, ale "byť sama sebou" bolo a občas stále je pre mňa veľmi náročné. Vedieť vyjadrovať a žiť svoje myšlienky a ísť pokojne do konfrontácií, aby som obhájila hodnoty, názory či pravdy, v ktoré verím, bolo často mojou nočnou morou, ktorú som v niektorých situáciách prežívala až fyzicky. Stále obavy, čo si o mne tá druhá strana pomyslí alebo čo spraví, ako to bude vplývať na náš vzťah alebo aj vzťahy s inými.....kolotoč v hlave a niekedy aj strach z ohrozenia, ktorý ma mnohokrát priam paralyzoval. Asi práve preto ma Pán do týchto situácií opakovane ponáral - stále ma pozýval k oslobodeniu.

Je mnoho kníh, prednášok či iných zdrojov, ktoré sa venujú práve vnútornej slobode - tie si nájdeme ľahko. No votkať myšlienky do reality našich dní, zladiť ich s naším temperamentom a jedinečnosťou, prelomiť obavy a otvoriť rany to už je náročnejšia úloha. Chce to odhaliť vzorce neslobody, strachov i zranení, ktoré nás zväzujú. Chce to pozrieť sa na diablove klamstvá o našej sebahodnote a dovoliť Bohu, aby nám povedal pravdu.

Kresťanský koučing je dialóg, ktorý mnohokrát smeruje práve do uvedených oblastí. Hoc primárny cieľ koučovaného človeka je pomenovaný inak - vychádza z popisu situácie či problému, ktorý je potrebné "upratať," - kouč citlivým spôsobom smerujem rozhovor hlbšie od správania či konkrétnej situácie. Posúva ho k emóciám, presvedčeniam, túžbam. Prechádza cez bariéry "zabudovaných" vzorcov vnímania a správania, aby človeku priniesol pochopenie a dal energiu pre zmenu. Pomôže uchopiť situáciu tak, aby som "ja" nebol ten, kto závisí od reakcie, očakávania či názoru iných, ale ten, kto vie, čo chce a má to v rukách. Vedie k vnútornej slobode, ktorá priamo úmerne rastie pochopením a prijatím seba samého a postupne dozrieva až do Božieho pohľadu.

Je dôležité vydať sa na túto cestu k vnútornej slobode?

Odpoveď si musí nájsť každý sám. No podelím sa o jedno pre mňa dôležité poznanie z mojej cesty s koučom, ktorá inšpirovala mnohé myšlienky v tomto článku. Keď žijeme v slobode a nebojíme sa byť sami sebou, stávame sa skutočnou soľou pre tento svet. Ako nám Ježiš hovorí: "Vy ste soľ zeme. Keď soľ stratí chuť. Čím ju osolia?" Každý z nás dostal povolanie byť soľou - byť tou jedinečnou vzácnou prísadou pre tento svet, ktorá mu dáva chuť - obohacuje ho tým jedinečným spôsobom, ktorým ho nik iný neobohatí. Ak nebudeme sami sebou, svet príde o dôležitú zložku. A zároveň uprieme druhým príležitosť pozrieť sa na svet aj z inej stránky.

Ako je na tom tvoja vnútorná sloboda a sila "dávať chuť" tomuto svetu? Ak sa potrebuješ posunúť napríklad aj v otázkach, ako žiť autenticky a sebavedome vystupovať v konfrontujúcich situáciách, skús dialóg s koučom a hľadaj vlastné poznania. Tie totiž posúvajú najviac ;-)