Sloboda na druhú

Nemám na výber!...Je to naozaj tak? Kto nám v skutočnosti určuje limity? Často konštatujeme: "Lebo je to tak. Inak sa to nedá. Nemám na výber..." Ale v skutočnosti vonkajšie podnety sú len jednou časťou skladačky, sú "námetom," ktorý spracujeme v našom vnútri. Rozhodnutie je naše – vedomé alebo podvedomé. Faktory, ktoré ho ovplyvňujú, sú rôzne, no v konečnom dôsledku my sami si určujeme, ktoré normy či podmienky prijímame (aj keď možno neochotne), lebo v nich vidíme výhodu, ktorá prevýši stratu z iného rozhodnutia. A práve toto uvedomenie je veľmi dôležité.

Pravdou však je, že veľmi často to nie je uvedomelý proces a ešte menej často je to proces zameraný na naše skutočné hodnoty. Často nás ovláda strach, frustrácia, slabé sebavedomie či absentujúca sebahodnota na jednej strane alebo egoizmus, žiadostivosť a vnútorná pýcha na strane druhej. Z vonkajších faktorov sú to napríklad tlak a očakávania v rodine či práci, požiadavky spoločnosti, vlastný komfort alebo tragická situácia. A navyše, doba je tak rýchla...nevieme, kde nám hlava stojí. Niet sa čo čudovať, že na "kontakt so sebou" neostáva čas a priestor. Načo sa zamýšľať, keď niečo prichádza ako "hotová vec..." Výslednou reakciou je "automatizmus" bez hlbšieho uvedomenia skutočností, ktorý môže vyvolávať pocit "obete" a donútenia.

Ale...čo ak práve tento faktor, že "nemáme čas (alebo sa bojíme)" si rozhodovací proces vedome uchopiť a nájsť svoj skutočnú postoj a vôľu, je vlastne spúšťačom toho celého reťazca vyššie uvedených charakteristík a faktorov? Čo ak sme "väzni a otroci" konštatovaní: "Lebo je to tak" a "Inak to nejde" práve preto, že si "nedoprajeme čas" spoznávať sami seba a v pravde pomenovať, čo sú tie "skryté sily", ktoré nás ovládajú a tak sa nedokážeme v slobode postaviť za seba samých a svoje hodnoty?

Áno, bádať, pozrieť sa v pravde a pomenovať, čo nás v skutočnosti ovláda, čo nami hýbe, čo nás zväzuje, je nesmierne dôležité. Prijať pozvanie zastaviť sa a spoznávať, kým v skutočnosti sme, o čo usilujeme a na čom nám naozaj záleží nás uschopňuje preberať zodpovednosť a nie sa len "viezť." Náročná, ale nesmierne oslobodzujúca misia každého z nás. Veľmi dobrou "metódou" pre jej naplnenie je práve aj koučovací rozhovor. Ak sa rozhodnete pre kresťanského kouča, bude to proces plný milosti, lebo do rozhovoru vchádzate s Bohom. Napriek tmavým kútom, ktoré je potrebné vymiesť či priznaniam, ktoré odkryjú naše výhovorky, je to krásny proces očisťovania v pravde. Vďaka nemu sa učíme žiť naplno a naplno sa smiať. Vrastáme do skutočnej slobody, ktorú nám nezoberie nik, lebo si budeme stále plnšie uvedomovať, že je v našich rukách.